Vzťah slovenského štátu k nacistickému Nemecku

  Slovenský štát z rokov 1939 až 1945 vznikol z iniciatívy nacistického Nemecka. Hitler vystupňoval nestabilné politické pomery v Československu, ktoré padlo za obeť agresívnej nemeckej expanzívnej politike. Vyvolanie vnútroštátnej krízy v ČSR Hitlerovi vynikajúco poslúžilo navodiť dojem, že sa ČSR rozpadla sama, bez väčšieho zásahu inej mocnosti. V čase pred vypuknutím 2. svetovej vojny ešte Hitler musel kalkulovať s medzinárodným obrazom Nemecka, ak chcel naďalej pokračovať v rozširovaní nemeckých území, Táto rozpínavosť bola často ospravedlňovaná výhovorkou o zjednocovaní nemecky hovoriacich národov. Aj keď bol hrubo porušovaný versaillský mierový systém, nastolený po prvej svetovej vojne, Veľká Británia a Francúzsko boli v rámci pacifistickej politiky appeasementu ochotní ustúpiť nemeckým požiadavkám. Proti ČSR boli dokonca vypracovaný plán vojenskej invázie s názvom Fall Grün. V konečnom dôsledku nebola vojenská intervencia nutná kvôli výsledkom Mníchovskej konferencie a z nej vyplývajúcemu definitívnemu rozbitiu ČSR nevojenskou cestou.

1024px-Jozef_Tiso_(Berlin).jpg
Stretnutie Jozefa Tisu a Adolfa Hitlera v Berlíne v roku 1941 (zdroj sk.wikipedia.org)

Ochranná zmluva a jej dôsledky

Pre pochopenie podriadenej pozície slovenského štátu vo vzťahu s Nemeckou ríšou je nutné poznať obsah ochrannej zmluvy  z 23. marca 1939. Zmluva závažne obmedzovala suverenitu novovzniknutého Slovenského štátu. V oblasti medzi štátnou hranicou s Nemeckom a východnými okrajmi pohorí Malé Karpaty, Biele Karpaty a Javorníky vznikla nemecká ochranná zóna . Slovenská vláda mala do tejto oblasti umožniť bezproblémový vstup nemeckej armády. Zároveň bola vyhradená pôda, na ktorej mali byť postavené nemecké vojenské objekty. Personál nemeckej armády Wehrmachtu) mal na Slovensku právo exteritoriality (podliehali výhradne nemeckému súdnictvu). V ochrannej zmluve sa vyslovene píše, že slovenská vláda bude svoje ozbrojené sily a zahraničnú politiku organizovať v „úzkej zhode s nemeckou brannou mocou“.

Shutzzone de wiki
Ochranná  zóna (zdroj de.wikipedia.org)

Nacistické Nemecko v rámci zmluvy bolo aktívne iba v bodoch, ktoré vyhovovali jeho potrebám. Hneď prvý článok o nemeckej ochrane slovenskej štátnej integrity nebol dodržaný v období tzv. „Malej vojny“, kedy bolo Slovensko napadnuté jednotkami maďarskej armády. Nemecko iba spacifikovalo svojich spojencov, voči teritoriálnym stratám Slovenska na úkor Maďarska však nemalo žiadne výhrady a diplomaticky nezakročilo.

56381569_395027271329030_1478847326951833600_n.jpg
Slovenskí vojaci pred nástupom do boja proti Maďarsku. Marec 1939 (zdroj MIČEV, Stanislav. Slovenské národné povstanie 1944)

            Vplyv Nemecka bol viditeľný aj v hospodárskej oblasti. Ochranná zmluva mala tajný dodatok, ktorý upravoval vzťah slovenského štátu s Nemeckom v ekonomickej sfére.  V rámci plánovaného hospodárstva bola slovenská ekonomika markantne usmerňovaná na výrobu so zreteľom na hospodárske potreby Tretej ríše. Dôraz bol kladený na vojensky dôležité odvetvia. Výroba nemohla v žiadnom prípade konkurovať nemeckému priemyslu, práve naopak, mala slúžiť jeho potrebám. Nutné ale je podotknúť, že prepájanie s nemeckou ekonomikou malo pozitívne účinky na slovenský ekonomický stav. Vojenská konjunktúra a nemecké investície do zbrojenia posilnili slovenské hospodárstvo, avšak iba na krátky časový úsek. V spojení s priaznivými ekonomickými podmienkami sa to odrazilo aj na zvýšení zamestnanosti a životnej úrovne časti obyvateľstva.

            Záujmy Nemecka pomáhali presadzovať aj nemeckí poradcovia, tzv. beráteri dosadení do príslušných slovenských úradov. Beráteri boli prítomní vo všetkých významných slovenských inštitúciách (hospodárskych, vojenských, bezpečnostných, bankovníckych, administratívnych). Presadzované boli aj záujmy nemeckej rasovej politiky, hájené poradcom pre riešenie židovskej otázky, Dieterom Wislicenym.

1256442033_417191908829072_3270374505050013696_n
Beratér Viktor Nageler (vľavo), poradca pre Hlinkovu gardu  a beratér Dieter Wisliceny (vpravo), poradca pre riešenie židovskej otázky (zdroj MIČEV, Stanislav. Slovenské národné povstanie 1944; en.wikipedia.org)

Čítať ďalej:

Odboj a Slovenské národné povstanie

Späť:

Rozpad Československa

Autor textu: Roman Vanko
Použitá literatúra a zdroje:

ARPÁŠ, Róbert. Od autonómie k samostatnosti. In MIČKO, Peter – ŠMIGEĽ, Michal (eds.). Slovenská republika 1939 – 1945 očami mladých historikov IV. Banská Bystrica 2005, s. 8 – 19.

ČIEFOVÁ, Adriana. Zlyhanie západu: politika appeasementu a cesta k mníchovskej dohode. In Historická revue, 2016, roč. 26, č.6, s. 50 – 53.

HRUBOŇ, Anton. „Za Slovenský štát, za novú Európu !“ Hlinkova garda v období nemeckej okupácie. Banská Bystrica 2015.

MIČEV, Stanislav et al. Slovenské národné povstanie 1944. Banská Bystrica 2009.

HOLÁK, Michal – SCHRIFFL, David – SCHVARC, Michal (eds.). „Tretia ríša“ a vznik Slovenského štátu: Dokumenty I. Bratislava 2008.

HRADSKÁ, Katarína. Nemeckí poradcovia na Slovensku v rokoch 1940 – 1945: Prípad Dieter Wisliceny. Dostupné online na : http://www.dejiny.sk/eknihy/hrad1.htm [cit. 1.12.2018].

KAMENEC, Ivan. Slovenský štát v obrazech. Praha 2008.

MIČKO, Peter. Vplyv nacistického Nemecka na slovenské hospodárstvo v rokoch 1939 – 1945. In MIČKO, Peter – ŠMIGEĽ, Michal (eds.). Slovenská republika 1939 – 1945 očami mladých historikov IV. Banská Bystrica 2005, s. 52 – 63.

Slovenský zákonník, 1940, č.226, s.363 – 364. In: ROGUĽOVÁ, Jaroslava et al. Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov XIII.a. Bratislava 2015.

SOKOLOVIČ, Peter. Hlinkova garda 1938 – 1945. Bratislava 2009,  s.266.

 

Reklamy