Odboj a Slovenské národné povstanie

S vnútropolitickým a zahraničnopolitickým vývojom Slovenska neboli stotožnené všetky vrstvy obyvateľstva. Táto neoficiálna slovenská opozícia nebola spokojná s totalitným usporiadaním vlády, neexistenciou volieb do slovenského snemu a úzkou spoluprácou s nacistickým Nemeckom. Na Slovensku sa postupom času začínajú formovať odbojové skupiny s rôznym ideologickým zameraním. Slovenský odboj sa dá rozdeliť na tri najzákladnejšie skupiny: komunistický, občiansko-demokratický a sociálno-demokratický.

Najpočetnejší bol občiansko-demokratický tábor, ten avšak trpel nedostatkom jednoty (rozdielne názory na slovenskú štátnosť, odlišnosť politických názorov alebo otázka spolupráce s jednotlivými zahraničnými odbojovými skupinami). Najlepšie organizovaný a na ilegálnu činnosť najlepšie pripravený bol komunistický odboj, ktorý svoju činnosť začal ako prvý spomedzi odbojových skupín, ešte v roku 1938.

Z predstaviteľov odboja…

Zľava: Daniel Ertl (sociálno-demokratický), Vavro Šrobár a Kvetoslava Viestová (občiansko-demokratický), Gustáv Husák a Karol Šmidke (komunistický) (zdroj MIČEV, Stanislav. Slovenské národné povstanie 1944)

 

Pred vypuknutím povstania sa odbojové aktivity zamerali na pomoc pri úteku politicky a rasovo prenasledovaným spoluobčanom, zbieranie informácii a šírenie letákov, v ktorých kritizovali režim slovenského štátu. V malej miere boli organizované diverzné akcie zamerané na poškodzovanie dopravného a hospodárskeho materiálu.

V súvislosti s vývojom v rokoch 1943 a 1944, kedy začalo nacistické Nemecko zažívať sériu zdrvujúcich vojenských a politických porážok (Stalingrad, Kursk, spojenecká invázia na Sicíliu a pád Mussoliniho režimu v Taliansku, vylodenie v Normandii atď.), sa na Slovensku vytvorili vhodné podmienky na rozširovanie odbojovej činnosti. Na konci roku 1943 došlo k vytvoreniu spolupráce medzi občiansko-demokratickým a komunistickým odbojom v rámci tzv. „Vianočnej dohody“. Ako vrcholný orgán domáceho odboja vznikla ilegálna Slovenská národná rada (SNR). Aj napriek svojim nedostatkom položila SNR základy postupnému zjednocovaniu protifašistických síl na Slovensku.

 

Leto 1944

V júli a v auguste prešli na slovenské územie do tyla nepriateľa sovietski partizáni a partizánski organizátori. Podľa znenia rozkazov z Moskvy začali formovať partizánske brigády z radov nespokojného slovenského obyvateľstva. Aj napriek nepopierateľným zásluhám partizánskeho hnutia v bojoch o oslobodenie Slovenska, je nutné pripomenúť, že niektoré akcie podnikané partizánmi pôsobili kontraproduktívne a v rámci chaotickej partizánskej vojny sa dopustili niektorí partizáni zbytočného vraždenia nemeckého obyvateľstva a členov HSĽS.

Odboj sa začal formovať aj v slovenskej armáde z radov dôstojníkov. Na začiatku roku 1944 poverila SNR vojenskými prípravami možného ozbrojeného povstania podplukovníka Jána Goliana. Golian mal už v tom čase podobné inštrukcie od exilového československého Ministerstva národnej obrany. Hospodársky zabezpečiť povstanie pomohli hlavne národní hospodári z radov občiansko-demokratického odboja, ako boli napríklad Imrich Karvaš a Peter Zaťko.

jgik.jpg
Generál Ján Golian (vľavo) a Imrich Karvaš (vpravo) (zdroj en.wikipedia.org)

Na postačujúcu prípravu povstania však nebolo dostatok času, keďže nacistické Nemecko sa rozhodlo okupovať územie Slovenska v nestabilných augustových pomeroch roku 1944. Pri obrane Slovenska bola prinútená povstalecká armáda zvoliť obranný variant povstania, keďže v tom čase ešte nemohla počítať s plánovanou podporou Sovietskeho zväzu.

56558628_2102264763396741_1468067444370178048_n.jpg
Povstaleckí vojaci budujú obranné pozície. (ROGUĽOVÁ, Jaroslava. Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov XIII.a)

 

Počas svojho relatívne krátkeho trvania (29. august, kedy bolo povstanie vyhlásené až 28. október 1944, kedy Nemci dobyli centrum povstania, Banskú Bystricu) SNP rozvrátilo totalitný režim na Slovensku, ktorý sa dostal v rámci nemeckej okupácie pod úplnú nadvládu nacistického Nemecka. Na Slovensku bol rozpútaný nacistický teror, počas ktorého mali nacistické represívne orgány voľnú ruku.

55905121_831924280491485_6537684679783350272_n.jpg
Opustená povstalecká technika (zdroj ČERNÁK, Tomáš – MOCKO, Martin. Husák v odboji a SNP 1938 – 1945)

Späť:

Vzťah slovenského štátu k nacistickému Nemecku

 

 

 

 

Autor textu: Roman Vanko
Použitá literatúra a zdroje:

ARPÁŠ, Róbert – SYRNÝ, Marek. Opozícia, odboj a Slovenské národné povstanie. In HRADSKÁ, Katarína et al. Slovensko v 20. storočí. 4. zväzok, Slovenská republika: 1939 – 1945. Bratislava 2015, 347 – 293.

FREMAL, Karol. Kapitoly z dejín protifašistického odboja na Slovensku v rokoch 1938 – 1945. Banská Bystrica 2000.

KAMENEC, Ivan. Vnútropolitický vývoj Slovenskej republiky v rokoch 1939 -1945. In HRADSKÁ, et al. Slovensko v 20. storočí. 4. zväzok, Slovenská republika: 1939 – 1945, s. 153 – 182.

MIČEV, Stanislav et al. Slovenské národné povstanie 1944. Banská Bystrica 2009.

 

 

 

 

 

 

 

Reklamy