Ladislav Nižňanský

LN.png
L. Nižňanský v júli 1947 (zdroj TOMEK, Prokop. Ladislav Nižňanský. Válečné zločiny a studená válka)

Veliteľom slovenského oddielu jednotky Edelweiss bol kapitán Ladislav Nižňanský, veľmi rozporuplná osobnosť slovenskej histórie. Ladislav Nižňanský sa narodil v roku 1917. V roku 1938 absolvoval Vojenskú akadémiu v Hraniciach na Morave s hodnosťou poručíka. Zúčastnil sa na ťaženiach do Poľska a ZSSR. Za jeho pôsobenie v boji so Sovietskym zväzom mu boli udelené viaceré vojenské vyznamenania od slovenskej vlády. Bol aj držiteľom nemeckého Železného kríža II. triedy. Po vypuknutí SNP odišiel spolu so žilinskou posádkou do povstania. Po potlačení povstania, koncom októbra 1944, bol 10. novembra zajatý nemeckým vojskom. Nemecké orgány mu poskytli možnosť „rehabilitovať“ sa, čo mu malo byť umožnené vstupom do Špeciálnej jednotky SPS, ktorá bola následne včlenená do protipartizánskej jednotky Edelweiss.

Určiť presne, z akých dôvodov Nižňanský bez zaváhania vstúpil do služieb nacistického Nemecka, je veľmi ťažké. Počas svojej obhajoby Nižňanský tvrdil, že orgány SS sa mu v prípade odmietnutia ich ponuky vyhrážali smrťou, ako aj zabitím jeho príbuzných. Historik Stanislav Mičev sa v eseji o Nižňanskom vyjadril ako o veľmi rozporuplnej osobnosti. Na jednej strane išlo o svedomitého dôstojníka, ktorý mal dobré vzťahy s nadriadenými aj podriadenými. Na druhej strane, Nižňanského činy počas a aj po skončení druhej svetovej vojny sú charakterizované chladnou vypočítavosťou, ochotou pridať sa na hocijakú stranu a alibizmom.

Nižňanský bol pred koncom vojny zajatý spolu s veliteľom Edelweissu, majorom Thunom, sovietskymi vojakmi. Na rozdiel od popraveného Thuna, Nižňanský bol vydaný orgánmi NKVD slovenskej Národnej bezpečnosti. Napriek tomu, že sa sčasti vedelo o jeho protipartizánskych aktivitách počas vojny, Nižňanský bol po previerke znovu prijatý do československej armády v októbri 1945. Zatykač za jeho aktivity v Edelweisse bol na neho vydaný až na začiatku roku 1946. Jeho obhajoba bola postavená najmä na dvoch bodoch, o ktoré sa opierali aj iní obžalovaní z vykonávania represálií. Za prvé, členom jednotky Edelweiss sa Nižňanský mal stať iba z donútenia a zo strachu o život seba a svojich blízkych. Druhým bodom obhajoby bolo tvrdenie obžalovaných, že sa aktívne nezúčastnili na vraždení civilného obyvateľstva. Ich úlohou malo byť iba vykonávanie prieskumu a zabezpečovacích a strážnych služieb. V prípade Nižňanského sa ukázala takáto obrana ako účinná. Súd ho v júni 1946 oslobodil kvôli nedostatku dôkazov. K verdiktu dopomohli aj jeho povstalecké aktivity a veľmi dobrý posudok od bývalého nadriadeného, podplukovníka Jozefa Dobrovodského. Súd prihliadol aj na jeho armádne aktivity v čase povstania. Na druhej strane, výpovede v Nižňanského neprospech sa často navzájom nezhodovali, čo znížilo kredibilitu daných svedkov.

V roku 1947 bola ponúknutá Ladislavi Nižňanskému možnosť vstúpiť do služieb československej rozviedky. Podľa plánu sa mal vydávať za ilegálneho utečenca v Rakúsku. Túto príležitosť využil na vstup do služieb americkej tajnej služby CIC, pre ktorú pracoval ako dvojitý agent. Vďaka jeho informáciám z kruhov čs. tajnej služby, ktoré poskytol CIC, bolo kompromitovaných niekoľko československých agentov v Rakúsku. V nasledujúcich rokoch pracoval pre americkú Rozhlasovú stanicu Slobodná Európa. V dôchodkovom veku bol znova postavený pred súd v súvislosti s jeho pôsobením v jednotke Edelweiss. Mníchovský súd ho opäť ale oslobodil pre nedostatok dôkazov.

229843_1200x
L. Nižňanský v roku 2004 v Mníchove (zdroj domov.sme.sk)

Aj napriek tomu, že Nižňanský zomrel v roku 2012, je ešte stále mnoho ľudí presvedčených o jeho vine aj napriek verdiktu súdu. Negatívny názor na súdne rozhodnutie majú pozostalí z obcí Ostrý Grúň a Kľak. Očití svedkovia z obcí tvrdili, že Nižňanský sa osobne podieľal na vypálení týchto dedín (tvrdili to napríklad Ján Repaský, bývalý člen jednotky Edelweiss alebo František Debnár, jediný pozostalý z rodiny Debnárovcov po masakre v Ostrom Grúni). Ak sa svedkovia nemýlia, Nižňanskému sa až do smrti podarilo utekať spravodlivosti. Zachrániť ho mal veľký časový odstup od spáchania zločinu, na ktorom sa spolupodieľal a administratívna náročnosť súdneho konania.

Zhodnotiť, ktoré Nižňanského činy boli vykonané z presvedčenia a ktoré slúžili iba ako spôsob sebazáchovy, je dnes už nemožné. Vstup do SNP bol podľa jeho povojnovej obhajoby úprimnou snahou skoncovať s nacistickou nadvládou na Slovensku. S veľkou pravdepodobnosťou to znova mohol byť iba pokus dostať sa na stranu víťazov v období, kedy bola porážka Tretej ríše nie veľmi vzdialenou skutočnosťou. Rovnako mu nebolo možné, po časovom odstupe, súdnou cestou dokázať priamu účasť na vraždách, ktoré protipartizánska jednotka, ktorej bol súčasťou, spáchala. Ako však podotkol český historik Prokop Tomek, Nižňanský nesie na zločinoch v prvom rade morálnu vinu. Ako veliteľ slovenského oddielu sa nemôže zbaviť zodpovednosti za činy jednotky Edelweiss. Jeho údajné aktivity na sabotovaní jednotky nezabránili smrti obrovského počtu civilistov a ani po opakovanej prítomnosti na vraždení neurobil definitívne rozhodnutie odlúčiť sa od svojich nacistických nadriadených.

Späť:

Barón Erwin Thun von Hohenstein.

 

 

 

 

Autor textu: Roman Vanko
Použitá literatúra a zdroje:

MIČEV, Stanislav. Kto ste boli Ladislav Nižňanský? Dostupné online na: https://komentare.sme.sk/c/6307477/kto-ste-boli-ladislav-niznansky.html [cit. 11.11.2018].

PINKOVÁ, Regina. 21. január 1945. Najsmutnejší deň pre Kľak a Ostrý Grúň. Kľak 2010.

SYRNÝ, Marek. Od odboja ku kolaborácii. Náčrt problematiky spolupráce príslušníkov odboja so slovenskými a nemeckými orgánmi v rokoch 1939 – 1945 na Slovensku. In SYRNÝ, Marek et al. Kolaborácia a odboj na Slovensku a v krajinách nemeckej sféry vplyvu v rokoch 1939 – 1945, s. 231 – 250.

TOMEK, Prokop. Ladislav Nižňanský. Válečné zločiny a studená válka. Dostupné online na: https://www.ustrcr.cz/wp-content/uploads/2016/04/PD_02_16_s68-78.pdf [cit. 21.11.2018].

 

http://www.luhovoy.com/boris/CIC_text.html [cit. 23.11.2018].

http://www.totalita.cz/vysvetlivky/nkvd.php  [cit. 7.12.2018].

 

 

 

 

Reklamy